Vrchy Eiger, Jungfrau, Mönch, Pilatus, Piz Bernina alebo masív Monte Rosa majú medzi horolezcami dobré meno. A nie sú jediné: Viac ako 3.350 vrchov vo Švajčiarsku presahuje výšku 2.000 metrov. Kopce v Alpách a v Jure sú impozantné. Pre ľudí však celé tisícročia predstavovali najmä veľkú dopravnú prekážku. 

Ešte dnes dávajú výškové rozdiely železničnej doprave zabrať – najmä v zime, kedy sú stovky priesmykov neprejazdné, ale aj v lete. Bežné železnice sú z dôvodu nízkeho trecieho odporu medzi kolesom a koľajnicou prirodzene len v obmedzenej miere schopné prekonávať stúpania. Riešenie v horách: mnohé zákruty a tunel alebo ozubnicové železnice. Vo vysokohorských masívoch, akými sú Alpy, musia ísť prevádzkovatelia železničných sietí pre dosiahnutie celoročne použiteľného dopravného riešenia ešte o krok ďalej. Čarovným slovným spojením je úpäťový tunel. Ide o tunely, ktoré vedú cez kopec priamočiaro a bez strmých stúpaní alebo klesaní. 

Vo Švajčiarsku existuje celý rad takýchto úpäťových tunelov s dĺžkami od ôsmich kilometrov (úpäťový tunel Hauenstein) do 57 kilometrov (úpäťový tunel Gotthard). Patrí k nim aj tunel Furka, ktorý bol otvorený v roku 1982 a je súčasťou železničnej trate Matterhorn Gotthard Bahn s dĺžkou 144 kilometrov medzi obcami Zermatt a Disentis. So svojou dĺžkou takmer 15,4 kilometra síce patrí k stredne dlhým tunelom, avšak na druhej strane spája nepochybne tie najneobyčajnejšie a najexkluzívnejšie horské regióny Švajčiarska: Úpäťový tunel Furka využívajú tak cestujúci v známom vlaku „Glacier Express“ s pohárom šampanského a kvalitným obedom pred sebou v presklenom vozni na trase Zermatt – St. Moritz, ako aj tisícky nadšencov zimných športov z Nemecka a zo stredného Švajčiarska, ktorí si v regióne Oberwallis každoročne užívajú svoju lyžovačku.

Južný portál tunela sa nachádza vo výške 1.368 metrov pri obci Oberwald v kantóne Wallis. Odtiaľ tunel vedie do obce Realp v kantóne Uri, ktorá sa nachádza o 170 metrov vyššie. Úpäťový tunel nahrádza starú horskú trať Furka s príslušným tunelom Scheitel, ktorej najvyšší bod sa nachádza v nadmorskej výške 2.160 metrov. V minulosti musela byť železničná prevádzka v zime na tejto trati prerušená. Vláda regiónu Wallis však na federatívnej úrovni presadila výstavbu úpäťového tunela, ktorý dnes umožňuje celoročnú prevádzku trate. Na autovlaky sa každoročne naloží viac ako 225.000 áut. Túto trať každý rok využije 7,3 miliónov cestujúcich. K tomu sa pridáva 41.000 ton nákladu.

Spoločnosť Matterhorn Gotthard Bahn disponuje vlastným hasičským zborom so 46 zamestnancami. V prípade úpäťového tunela Furka sa stanovištia hasičského zboru nachádzajú na jeho koncoch. Jeho členmi sú dobrovoľníci, pričom všetci z nich majú popri práci pre železnicu aj inú prácu. Potvrdzujú to aj slová veliteľa Rolanda Gunterna, ktorý zdôrazňuje: „Nie sme hasiči z povolania, ale sme organizácia občianskych milícií. Vo Švajčiarsku sa týmto označuje vykonávanie verejných úloh ako vedľajšieho zamestnania.“ Ako inštruktor hasičského zboru vykonáva tento 46‑ročný veliteľ pravidelné školenia. V rámci jeho hlavného povolania pracuje už šesť rokov ako rušňovodič. Je pochopiteľné, že aj tam je zodpovedný za školenia na nových záchranných vozidlách používaných v úpäťovom tuneli Furka. Obe hasiace a záchranné súpravy nachádzajúce sa na výjazdoch z tunela nezahŕňajú klasické lokomotívy, ale každá z nich obsahuje dve vozidlá Arocs 2642, ktoré sú navrhnuté ako dvojcestné vozidlá a medzi ktorými sa v strede nachádza sanitný vozeň. Nákladné vozidlá do tunela vždy cúvajú, pričom prvý Arocs je navrhnutý ako hasiaci automobil. Za ním nasleduje sanitný vozeň a napokon druhý Arocs, ktorý funguje ako transportér osôb s maximálnou kapacitou 30 cestujúcich. Pri požiari v tuneli tak môže prvý Arocs zostať na nebezpečnom mieste a bojovať proti plameňom, kým druhý Arocs odtiahne sanitný vozeň a dostane evakuované osoby do bezpečia.

Obe tieto vozidlá Arocs sú prototypy, ktoré spoločnosť Hilton, nemecký výrobca dvojcestných riešení, vyvinula v spolupráci s oddelením Custom Tailored Trucks, ktoré sa v rámci divízie Mercedes‑Benz Trucks špecializuje na prestavby. „Keď nastal čas na obnovu našich záchranných súprav, tak v hre boli viaceré varianty“, tvrdí Andreas Schmid. Už 13 rokov pracuje ako projektový vedúci v spoločnosti Matterhorn Gotthard Bahn, pričom je zodpovedný za nákup, modernizáciu a údržbu. „Nové hasiace a záchranné súpravy by sa mali zmestiť do existujúcich vozovní a zároveň ponúkať väčšiu prepravnú kapacitu ako existujúce pohotovostné vozidlo.“ 

Na konci bola uprednostnená flexibilná a výhodná kombinácia, ktorá vsádza na dve vozidlá Arocs vo funkcii hnacích vozidiel. Dôležitým dôvodom bol pritom nasledujúci fakt: Existujúce sanitné vozne bolo možné po niekoľkých úpravách používať aj naďalej. 

Celková cena hasičskej súpravy Arocs je síce na jednej strane relatívne vysoká. Avšak alternatíva s čisto koľajovými vozidlami by na druhej strane v súčte stála takmer dvojnásobok. V prospech riešenia od spoločností Hilton a Mercedes‑Benz hovorilo okrem iného aj to, že špecializovaná firma Hilton je v oblasti železničnej techniky aktívna už takmer 100 rokov a na koľajnice postavila už mnohé individualizované vozidlá. „Spoločnosť Mercedes‑Benz zase dokáže splniť špeciálne prestavbové požiadavky výrobcu dvojcestných riešení a poskytnúť spoľahlivé a vysokokvalitné nákladné vozidlá, čo bolo pre nás veľmi dôležité“, vysvetľuje Andreas Schmid. V priebehu prestavby museli byť trojnápravové vozidlá Arocs predĺžené a vybavené pomocným rámom a štvrtou nápravou. Okrem toho boli na hlavný rám premiestnené rôzne agregáty, aby bolo možné vytvoriť priestor pre koľajové podvozky s hydraulickým zasúvaním.

Aj samotné vlaky jazdia pomocou hydraulických motorov, ktoré sa nachádzajú na každej náprave koľajového podvozka. Súprava pre hasenie požiarov a záchranu v tuneloch dokáže dosiahnuť rýchlosť až 50 kilometrov za hodinu. Potrebnú energiu čerpajú hydraulické motory z motorových vedľajších náhonov oboch vozidiel Arocs. Pre každú súpravu je tak k dispozícii výkon 2 x 310 kW na zrýchlenie súpravy, resp. na jej spomalenie pomocou hydraulickej brzdovej sústavy. Hasiace čerpadlo predného vozidla Arocs, ktoré má na palube 5.000 litrov hasiacej vody, pracuje takisto s výkonom, ktorý poskytuje motor vozidla Arocs prostredníctvom vedľajšieho náhonu.

Celú hasiacu súpravu môže ovládať jediný vodič pomocou ovládacej páky, a to z každej kabíny vodiča a z každého z troch prídavných riadiacich stanovíšť. Vedľa prvého riadiaceho stanovišťa sa nachádza rampa, ktorá hasičom uľahčuje opustenie vozidla, boj proti požiaru a záchranu ľudí. 

Nadstavbu každého vozidla Arocs možno sňať. Táto nadstavba pozostáva okrem iného zo špeciálneho pretlakového kontajnera vybaveného kyslíkovými fľašami, aby do vnútra nemohol vniknúť žiadny jedovatý dym. Ide o extra zaistenú oblasť pre maximálne desať záchranárov, ktorá je oddelená komorou, do ktorej sa zmestí aj hasičské vybavenie. 

Keďže upravené vozidlá Arocs nepresahujú dĺžku 12,50 metra a hmotnosť 32 ton, tak disponujú povolením na ich používanie v cestnej premávke. „Pri používaní na ceste je však nutné z prvého vozidla Arocs vypustiť 5.000 litrov hasiacej vody“, hovorí veliteľ Roland Guntern, ktorý vozidlá Arocs už vyskúšal na ceste. „Inak sme potom príliš ťažkí!“

Vozidlá Arocs sa z vozovne spravidla vyťahujú len málokedy. Občas absolvujú inštrukčné jazdy a používajú sa pri oboch každoročných povinných hasičských cvičeniach. Podľa názoru Rolanda Gunterna by bolo dobré, keby to tak aj navždy zostalo: „Požiare v tuneloch sú špeciálne. Čím skôr sa človek dostane do tunela, tým lepšie. Najväčšou výzvou v úpäťovom tuneli Furka by boli osobné vozidlá. Každé vozidlo v týchto autovlakoch obsahuje palivo. Ak dôjde k jeho zapáleniu, tak budeme musieť bojovať proti naozaj silnému nepriateľovi.“

A tak spoločne so všetkými jeho kolegami dúfa, že zostane len pri cvičeniach a že obe súpravy pre hasenie požiarov a záchranu v tuneloch nikdy nebudú musieť dokázať svoje schopnosti pri reálnom zásahu. „Ale“, zdôrazňuje veliteľ, „zvládli by to!“